22. 3. 2013

Android: možnosti úprav obrázkov v mobile sú /takmer/ nekonečné

Malá ukážka po pár hodinách hrania sa so Samsungom Galaxy S2 a aplikáciami Snapseed, LINE camera, Touch Retouch, Pixlr Express, Color Splash a PicSay Pro:  


Samozrejme, mobil párkrát zamrzol.. A nájde sa veľa chýb: zabudol som zrkadlovo obrátiť vzorku na jednom z tričiek (+ bermudách), ruka na stole je "prilepená" dosť lajdácky, odtieň steny nie je jednotný atď.. atď :o)

21. 3. 2013

Absolventi / Sloboda nie je zadarmo

Robíte to, o čom ste snívali, že budete? Mali by ste! Pôjdu diváci na dokumentárny film? Mali by!
Absolventi.. To magické slovo vyvolávajúce na úradoch práce tsunami zdesenia, kŕčov a anafylaxií.. :)


Dokumentárny film Absolventi.. som si vychutnal dnes vrámci Febiofestu. Vychutnal o to viac, že mu predchádzala epizódka sťa vylúpnutá z minulého režimu, mám na ne šťastie- kamaráti vedia. V malom ukázala bordel nesúlad, aký tu máme a bezmocnosť plebsu :) Premietanie vo Filmovom klube 35 mm na FTF VŠMU začalo s takmer dvojhodinovým meškaním, lebo v sále prebiehala maškaráda "Detské Oscar®y" za účasti ministra školstva. Sála nemohla byť zavretá- kvôli dusnu nakvasených ég budúcich Spielbergov a tak zaslúžilá pracovníčka stepovala po chodbe lemovanej stolmi so schnúcimi chlebíčkami a namiesto toho, aby sa ospravedlnila, že sálu okupujú viac než je pre moje reumatické kolená zdravé, Psssst!kala a Ččččt!kala na nás, filmu chtivých divákov. "Je tu pán minister školstva- je to pán minister školstva!", "Ticho!", "Ak ste nervózni, úžívajte magnézium" kárala desiatky dospelých čakajúcich intelektuálnu krmu ako sopľavé deti. Ja intelektuál nie som (moje intelektuálno začína a končí počúvaním rádya Devýn:), tak som sa šiel na odhadovanú hodinu do začiatku prejsť a s úsmevom sa kochať nočnou Bratislavou (gániť do mobilu a uľavovať si zlosť na tvajtery).

Trailer:
 
Prekvapivo- Absolventi zobrazujú troch skutočných mužov, s ich pravými menami, ich reálnymi zamestnávateľmi, trampotami. Trojica je inteligentná, dosiahla, alebo za prítomnosti kamery siaha na métu vysokého vzdelania. Spája ich i umelecké zameranie, aspoň v začiatkoch ich rozletu. Chlapi jasne artikulujú názory, ktorým veria a človek môže predpokladať, že by boli senzačnými, rozhľadenými  spoločníkmi na pokec, či čunder. Keby.. Keby sa nenechali natoľko kváriť životnými okolnosťami. Pod životnými okolnosťami rozumej nedostatok peňazí. Ten je zdôrazňovaný v prvom pláne ("Nemáš peniaze- nemáš slobodu, nemôžeš cestovať, tak načo ti je tá možnosť"), ale postupne, hlavne u jedného z trojice- Filipa- cítime i túžbu po (drsných) umeleckých prežitkoch, potieraní cenzúry- jeho slovami "anticenzúre". Kdesi v lufte visí i otázka, či Slovensko potrebuje umenie.
Zdá sa, že trojica sa nepozná, postrehol som ich spolu (dvoch z nich) v jednej scéne len raz.

V skratke si hrdinov môžeme otagovať: výtvarník  Filip, herec Pavol a majiteľ siete chovateľských potrieb Miro (hurá Bystricá!). Chvíľu som si zvykal na štýl rozprávania, úvodného vysvetľovania veľa nebolo a dĺžky vlasov a zamestnania hrdinov sa menili hekticky. Ako v skutočnom živote :) Áno, film vznikol časozberne, zaberá roky 2009-2012, možno viac. Hrdinovia pustili dokumentaristov na svoje svadby, pohreby- dôkaz, že sledujeme odvážnych ľudí. Alebo zúfalých? Samé otázky! Výpovede účinkujúcich dokresľuje všadeprítomný monotónny voiceover  štatistík pracovného trhu, ktoré nás masírujú cez médiá.
Ako prezradil pred premietaním režisér Tomáš Krupa- to, že si vybrali troch mužov, podobného veku a zamerania, bol umelecký zámer- viď moje trasľavé video:


Oceňujem, že tvorcovia nezašli do ukričaných a senzačných  vôd, neporovnáva sa západ a východ, nenadáva sa na mečiarizmus, cyklistov, istotárov . Slza v oku Paľa, ktorého Air Slovakia spolu s kolegami obral o tisíce eur, had drhnúci holuba (Slováka) povedali viac, ako desiatky víkendových diskusií politikov. Stupídny nápis(-citát?) "Kollár ochutnával Heringovej ucho" ako súčasť jednej z umeleckých expozícií bol drobný detail zvýrazňujúci zámer tvorcov nenadbiehať divákovi, ktorý súhlasil, aby ho každý večer komerčné televízie štopali splaškami. Štrngajúce kľúče si však mohli odpustiť :) Klúče a gesto véčka neznamenajú pre nás, tridsiatnikov, zďaleka toľko, čo pre našich rodičov.

Zdôrazňovanie bezvýchodiskovej ekonomiky ústrednej trojice a /možno/ všetkých ich rovesníkov mi pripomínalo hľadanie odpovede na otázku, či bolo skôr kura alebo sliepka (operený velociraptor). Sledujem film o téme, alebo ovplyvnený témou? Aj mne príde absurdné, ako médiá zvýznamňujú hodnotu úspechu, zisku, sú plné startUpov, HR, manažovania a potom niekto do kruhu hodí fakt, že ľudia sú nútení A ochotní pracovať za 400,-€. Výborne som sa bavil na miniatúre "kouča"- kecala o tom, že o úspech sa musíte snažiť a ak ho nemáte, nesnažíte sa dostatočne. Treba sa dostať na "brejkin pojnt". Presne také rady poskytol aj bezradnému Paľovi. Bol som raz na na prednáške dravého Marka Dzirasu a bola to zlatá baňa podobných klenotov, ktoré vyzerajú dobre azda len v knihe.

"Školy predlžujú detstvo", prednesie sklamane hrdina, účastniaci sa xtého pohovoru. Úmera 27.000 absolventov na 2.000 pracovných miest znie pomerne zúfalo. Návod na zmenu však ponúknutý nie je, ani nik nekonfrontuje profesorov, ktorí jeho promócie zdobia poloprázdnymi (alebo poloplnými?) frázami na pomedzí paródie. Opäť som ocenil, koľko veľa je ponechaného na uvážení diváka.

Odchod zo školy, strednej-vysokej do života JE do istej miery bolestivý a Absolventi to zobrazili výborne. "Máme sa o seba starať sami?" pýta sa čerstvo zoštátnicovaný snílek Filip a hoci máte nutkanie prikyvovať, až vám hlava odletí, nedá vám to. Lebo žiaden z trojice nie je pecivál čakajúci na podporu. Vo svetle toho ma zarazila reakcia jednej z diváčok po premietaní. "Prečo ste použili samých lúzerov?" - parafrázujem jej otázku režisérovi. Filip bol od strednej školy v Anglicku, herec robil stevarda a iné, podnikateľ otvára ďalšie predajne a dumá, prečo pracovitosť a snaha nestačia. Cítiť z nich zacyklenosť a sklamanie, ale nakoľko sú ich podstatou a nakoľko sú spôsobené krajinkou, v ktorej žijú?  Film vznikal roky, pripomínam si, a rozmýšľam, prečo sa ich názory nemenia k lepšiemu, k optimizmu, skôr naopak. Miro z úvodu filmu si je istý, že jeho podnikanie začne prinášať zisk do desiatich rokov, v závere si myslí, že nikdy. Paľo stále čaká na významnejšiu rolu a Filip? Filip sa nie veľmi úspešne snaží predávať svoje umenie, a je zrelý na psychologickú pomoc (a samostatný dokument). Možno v New Yorku by bol kráľom scény.

Optimizmus mi velí veriť, že film svojim hrdinom pomôže. Priamo- v tom, že spropaguje to, čomu sa venujú, alebo nenápadne- že dostali priestor na obhajobu, a že si uvedomia, čo majú- zdravé dieťa, umelecké nadanie.. Zdá sa, že aj režisér naznačil optimizmus- Filip sa v závere vynorí posilnený, ale či to bude stačiť? Chcelo by to pokračovanie- návrat k trojici o 10 rokov.

Film ako taký je na pohľad krásny, moderný, kamera ide nad rámec dokumentu. Pôsobí moderne, je ambiciózny, nehanbil by som sa ho pustiť kamarátom zvonku. Prostredie umelcov je atraktívne- jeden z dôvodov, prečo si ho režisér vybral. V spoločnosti výtvarníka nazrieme do príprav výstav a na aukciu umenia, s hercom na natáčanie seriálov. Ženy a géčka ocenia x záberov na Filipov umelecky nahý zadok.
Z tohtoročného Febia sa mi po vizuálnej stránke najviac páčil poľský Mlyn a kríž (L.Majewski) a po obsahovej Absolventi. Trochu mi vadila sprievodná hudba, ale to bude mnou- spodné tóny basy vo mne evokujú bolesť brucha a Erbenove horory :) Film sa sleduje príjemne, občas aj humorne žmurkne- zháčenie slečny zadívanej do pornograf expresívneho exponátu.

Opomenúc hudbu, film vo mne vzbudil silné emócie. Hnev nie, hnev doprajem ľuďom, čo sú na tom horšie ako ja. Tým, ktorých vlády neuchránili pred úžerníckymi pôžičkami? Skôr som cítil sentimentalitu a po dlhom čase asi potrebnú sladkú sebaľútosť. Cestou z kina som sa snažil spomenúť si, čo bola moja vysnená práca. Písanie detských kníh? Pýtal som sa, či je dobre, že zarábam dvojnásobok toho, čo (s)potrebujem. A kam sa tie peniaze strácajú? Či je v poriadku, že som si nekonečnými brigádami a ich hlúpym výberom poškodil kríže. Ocení niektorý zamestnávateľ, že som nikdy nebol na PN? Malo zmysel ísť pracovať na Aljašku, keď sme z krásnej krajiny videli len letisko? Samé šľachetné úvahy.. Jasné, že nič z toho zmysel nemá. Ani nechať sa ničiť, doplaziť sa k hranici dôchodku a okamžite umrieť na opotrebovanie, zatiaľ čo nemeckí dôchodcovia budú kvasiť/dubasiť na Malorke :)  Treba žiť pre seba, nie pre prácu. Začnem sa tým riadiť. Zajtra. Raz :)

PS: Rozhodne neutekajte pre záverečnými titulkami. Prišli by ste o roztomilú etudu z prijímačiek na herectvo, ktorá by sa dala nazvať "Perpetuum mobile detskej naivity, slepoty a nádeje"